PSYCHOTERAPIA NA SLOVENSKU – AKO NA TO?

Na Slovensku má prebehnúť dlhoočakávaná a potrebná reforma starostlivosti o duševné zdravie. Jedným z jej pilierov je aj nastavenie psychoterapie v právnom poriadku našej krajiny.

V súčasnom právnom stave nemáme obsahovú definíciu tejto služby v zákonoch - je definovaná len cez vzdelávanie a obmedzená na výkon v zdravotníckych zariadeniach a v obmedzenej miere v sociálnej oblasti či v školstve. V tejto forme je psychoterapia ako služba málo dostupná tam, kde je potrebná a reálna ochrana jej kvality je deravá. Chystá sa zmena.

O aké princípy sa môžeme oprieť pri jej príprave? V krajine vládne zhoda: túto službu chceme ukotviť tak, aby bola zachovaná kvalita jej výkonu a aby boli chránení jej prijímatelia. Úvahy, ako sa na to podujať, sa rôznia. Zámerom tohto textu je prispieť do debaty tak, aby sme spoločne vytvorili pre psychoterapiu na Slovensku dobrý a bezpečný rámec.

Psychoterapia je vzťahová disciplína

Najjednoduchšou úvahou je použiť to, na čo sme zvyknutí a čo bolo v minulosti overené v zdravotníckom systéme - formálna štandardizácia a generalizácia postupov a tomu prispôsobený zákonný rámec pre vzdelávanie a certifikáciu služby. Toto riešenie sa opiera o mnohogeneračnú skúsenosť lekárov a ich poctivú snahu o ochranu pacienta v zdravotníckom systéme, ako aj o zmysluplnú snahu finančne sprístupniť psychoterapiu aj pomocou napojenia na zdravotné poisťovne.

Toto riešenie je samo osebe hodné našej úcty, v psychoterapii však naráža hneď na niekoľko limitov: sú nimi rôznorodosť psychoterapeutických modalít, neprenosnosť biomedicínskeho uvažovania a merania kvality do prostredia psychoterapie a neprenosnosť požiadaviek na vzdelávanie profesionálov vzhľadom na principiálne rozdiely v type služby. Myšlienka, že psychoterapia má dodávať zlepšenie definované jednotne a zovšeobecnene, môže vychádzať z pripodobňovania s medicínou.

V medicíne, tak ako je u nás zväčša reprezentovaná, je cieľom korekcia určitej deviácie (zahubiť baktérie, opraviť tkanivo a podobne) a tento cieľ je vždy pre každého rovnaký a rovnako želaný. Psychologická normalita či pojem zdravia je však rôznorodejší (už len skrze kultúrny aspekt a imperatív individuality).

Väčšina psychologických škôl a psychoterapeutických smerov opisuje psychologické zdravie cez zvýšenie individualizovaného spôsobu sebaaktualizácie, individuáciu, podporu kreativity a spontánnosti, slobodu od kontroly postavenej na odpore či od kompulzie či iných vnútorných obmedzení, pričom uznáva rôzne cesty, ako ho možno dosiahnuť.

Psychoterapia je na rozdiel od biomedicíny zo svojej podstaty vzťahová, a teda kritériá kvality musia byť vystavané práve okolo (psychoterapeutického) vzťahu. Psychoterapia nie je medicína, aj keď majú k sebe tieto odbory blízko a vzájomne sa obohacujú. Navyše sú v psychoterapii medzinárodne uznané a funkčné prístupy, ktoré sa zameriavajú na vysoko individualizovaný prístup, postupy a ciele. Ich prijímateľ alebo klient zohráva zásadnú úlohu pri ich formulovaní a formovaní.

Bezpečie klienta cez kompetencie terapeuta

Výskumy opakovane prinášajú zistenia, že najbezpečnejším spôsobom, ako chrániť klienta v psychoterapii a ako zabezpečiť kvalitu výkonu tejto služby, nie sú formálne štandardizované postupy, ale sú nimi jasné minimálne požiadavky na zručnostné kompetencie, postojové zručnosti a etickú prípravu zrelej osoby psychoterapeuta či psychoterapeutky.

Taktiež teoretické znalosti sú veľmi dôležité a sú súčasťou minimálnych kompetenčných požiadaviek na psychoterapeuta, nemôžu ich však ani nahradiť, ani ich dôležitosťou predbehnúť. Štúdie o týchto zisteniach sú opakovane publikované v renomovaných špecializovaných časopisoch a publikáciách, princíp aplikovali mnohé európske štáty a pracuje s nimi aj Európska asociácia pre psychoterapiu.Rozdiel medzi úspešnou a bezpečnou a menej úspešnou či menej bezpečnou terapiou bez ohľadu na modalitu teda robia nasledovné znaky: kvalita terapeutického vzťahu (terapeutický kontrakt a spojenectvo vrátane schopnosti terapeuta opraviť narušené spojenectvo, kohézia terapeutickej skupiny, empatia a etika terapeuta, ako aj vnímanie a práca so spätnou väzbou klienta a schopnosť prispôsobiť terapeutickú prácu individuálnemu klientovi spôsobom, ktorý podporí terapeutický proces), kongruencia terapeuta, sebapoznanie, schopnosť pracovať s prenosom a protiprenosom.

Ako rozpoznáme minimálnu kvalitu

Automatická aplikácia princípov a postupov z medicíny do psychoterapie má dobrý zámer, ale nestačí. Pre psychoterapiu potrebujeme vlastné spôsoby zabezpečovania najlepšieho záujmu a bezpečia klienta.

Nestavajme kvalitu psychoterapie na generalizovaných postupoch, generalizujme miesto toho minimálne požiadavky na terapeuta naprieč psychoterapeutickými modalitami. Generalizované postupy vytvárajme a overujme - ako sekundárne, odporúčané, podporné a pluralitné. Orientujme sa na takú zákonnú definíciu služby a na taký systém štartovného a celoživotného vzdelávania psychoterapeutov a psychoterapeutiek, aby vedeli viesť kvalitný terapeutický vzťah, pracovať s hranicami, empatiou, spätnou väzbou, schopnosťou individualizovať terapeutický proces, s prenosom a protiprenosom, udržiavať svoju kongruenciu, sebapoznanie a hranice etiky, ktorej neoddeliteľnou súčasťou by mala byť aj celoživotná supervízia. Požiadavky na tieto zručnosti a vzdelávacie štandardy je potom možné logicky fázovať podľa toho, či pôjde o pracovníka zabezpečujúceho "len" záchyt a krízovú intervenciu, alebo o odborníka na krátkodobé intervencie orientované na úľavu od symptómov, alebo o psychoterapeuta poskytujúceho dlhodobejší psychoterapeutický vzťah a terapeutickú zmenu. Tak zabezpečíme kvalitu a bezpečie pre našich klientov.

V kocke

Aby sme to zhrnuli, navrhujeme nasledujúce východiská pre nastavenie služby psychoterapie v Slovenskej republike.

Sústreďme sa na stanovenie minimálnych kompetenčných požiadaviek na psychoterapeuta, nie na generalizované postupy. Minimálnymi požiadavkami na terapeuta by mali byť: schopnosť udržiavať kvalitu terapeutického vzťahu (terapeutický kontrakt a spojenectvo, kohézia terapeutickej skupiny, empatia, etika a zrelosť terapeuta, vnímanie spätnej väzby klienta a schopnosť prispôsobiť terapeutickú prácu individuálnemu klientovi spôsobom, ktorý podporí terapeutický proces), kongruencia terapeuta, sebapoznanie, schopnosť pracovať s prenosom a protiprenosom. Taktiež, teoretické znalosti sú dôležité a sú súčasťou minimálnych kompetenčných požiadaviek na psychoterapeuta, nemôžu ich však nahradiť ani prekonať. Rozfázujme krátkodobejšie a dlhodobé typy služby a tomu prispôsobme úrovne vzdelávania. Z týchto minimálnych požiadaviek vychádzajme pri hľadaní zákonného rámca a nastavovaní vzdelávania a certifikácie pre psychoterapiu.

Inštitút procesorientovanej psychológie POPI Slovensko

Slovenská spoločnosť pre katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu SSKIP

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22701123/psychoterapia-na-slovensku-ako-na-to.html