Tajné chodníčky v džungli pracovného sveta

 

Thomas Diener

 

Kto dnes využíva kariérne poradenstvo, nemusí chcieť ísť bezpodmienečne najrýchlejšou cestou „na vrchol“. Svet práce sa stal komplexnejším a rozmanitejším a otázka po zmysle práce a vlastných potrebách a túžbach získava vo všetkých oblastiach na váhe. Vlastný životopis je neustále aktívne a nanovo formovaný a neprebieha už priamočiaro.

 

Kto sa dostane na svojej ceste povolania raz zo stopy, nájde dnes orientačnú pomoc vo verejných pracovno-informačných centrách a v množstve privátnych poradní. Podľa švajčiarskeho Spolku pre vzdelávanie dospelých (SVEB) podiel dospelých využívajúcich poradenstvo práce a kariéry v posledných rokoch vzrástol na 50%. Ciele týchto hľadajúcich sú dnes oveľa komplexnejšie a predstavujú náležite veľké nároky na poradcov a poradkyne. K tomu prispela iste aj rastúca flexibilita globálneho hospodárstva, ktorá neposkytuje len šance, ale zamestnancov aj silno zneisťuje.  Postmoderna nám nedáva len nové slobody, ale vytvára aj nové ťažkosti.

 

Pracovať zmysluplnejšie

 

Preto som  pri mojom poradenstve a kurzoch konfrontovaný s veľkým počtom tém, na ktoré sa v klasickom kariérnom a pracovnom poradenstve skoro vôbec neberie ohľad. Jedna z týchto tém je „Ekológia“. Keď sme pred 11 rokmi založili spolok „Eko- burza pracovných miest“, bola táto sprostredkovateľská služba doslova zahltená. Znova a znova som počúval „Keď sa večer vrátim domov, chcem mať pocit, že som spravil niečo zmysluplné“. Cez tieto jasne znejúce skúsenosti som začal dávať väčší pozor na často podprahové potreby a motivácie, ktoré klienti v kariérnom poradenstve preukazujú. Jednotlivci reagujú ako senzibilné seizmografy na zmeny v spoločnosti a ich sny a túžby môžu byť zdrojom motivácie a životnej energie. Ak ich však ignorujeme, sú často príčinou podprahovej beznádeje a zúfalstva. Klienti, ktorí chcú realizovať svoje sny, vyžadujú od poradcu viac než len poukaz, v ktorej oblasti sa majú uchádzať o miesto, alebo akým lepším spôsobom sa majú uchádzať. Aj keď sa títo ľudia  nemusia nevyhnutne pracovne osamostatniť, často aktívne začínajú spoluvytvárať svoje nové miesto alebo projekty, v ktorých pracujú. Uskutočnenie ich sna vytvára nové obzory a prináša ich k hraniciam ich doterajších možností.

 

Tri fázy kariérneho poradenstva

 

Kariérne poradenstvo rozdeľujem do troch fáz, ktoré sa neobjavujú u všetkých klientov v rovnakej forme a intenzite, ale dokážeme ich predsa len jasne rozoznať. Prvá fáza je ovplyvňovaná beznádejou a frustráciou. Staré už nefunguje. Nové ešte nieje v dohľade. Pocity, ktoré sa pri tom vynárajú sú často nepríjemné.

Ľudia hľadajúci radu chcú väčšinou z tohto stavu čo najrýchlejšie. Psychoterapeuti by sa možno podujali hľadať príčinu týchto pocitov a narazili by možno na udalosti z detstva. Ja ako kariérny poradca vnímam tento stav predovšetkým ako energetický potenciál. Keď je skúmaný nezaujato, objavuje sa často prístup k vyhliadkam do budúcnosti, ktoré sú spojené s existenciálnymi potrebami klientov. Vynára sa téma „povolania“. Pritom sa uvoľňuje veľa zablokovanej energie.

Druhá fáza poradenstva je určovaná dizajnom týchto vyhliadok budúcnosti. Kľúčové pojmy tejto fázy znejú „Tvorivosť a Inšpirácia“. Pri tom vznikajúce nadšenie dokáže človeka dosť omámiť. Miesto tu majú bláznivé nápady a priestor dostávajú priania, o ktorých realizovateľnosti by sme v triezvom stave nikdy neverili.

Skúška reality prichádza v tretej fáze. Tu ide o uskutočnenie. Ak sa nám podarí využiť tvorivosť a nadšenie, dokážeme zahájiť trvalejšie procesy zmien. Ak  sa táto fáza nepodarí, končí naše snaženie mrzutou náladou. Tá časť v nás všetkých, ktorá neverí na zmenu si ponechá prevahu. V tejto tretej fáze poradenstva ide o uskutočnenie cieľov. Často narážam na postoj, že všetko je „jednoducho vecou správneho naplánovania“ alebo „pozitívneho myslenia“. Moje skúsenosti však ukazujú, že ide viac o kľúčové kvality ako je „spontánnosť“ a „schopnosť zvládať náročné situácie“. Väčšinou to nieje často citovaný „vnútorný sviniar“, to znamená nedostatočná disciplína, vďaka ktorej stroskotáme, ale falošné mýty a predstavy.

 

Falošné mýty a predstavy

 

Kto opúšťa vyšľapané chodníčky, naráža na hranicu vlastných predstáv. Prvá eufória tu ustupuje ochromujúcej únave. Poučky presvedčení, ako: „Práca je niečo, čo musí byť namáhavé, inak by predsa nebol dôvod, aby sme za ňu dostali výplatu“ sú často neuvedomované a ani si nevšimneme, že podľa nich žijeme, pokým neopustíme daný smer. Niektoré s týchto poučiek presvedčení sú extrémne hlboko zakotvené v našej kultúre. Podobne ako Kolumbovi námorníci mali strach spadnúť cez okraj sveta do pekla, bojíme sa my okrajov nášho vlastného obrazu sveta a sme presvedčení, že za nimi číha koniec. Často je to namáhavá a dramatická práca, ktorá donúti človeka spochybniť a prehodnotiť svoje hlboko zakorenené názory. Krokom cez okraj našich predstáv nespadneme do pekla, ale dáva nám možnosť objavovať nové kontinenty.

Jeden z najzaujímavejších mýtov, s ktorým sa ako kariérny poradca stretávam sa nazýva „Hospodárstvo“. Často o ňom hovoríme, ako by bolo samostatnou bytosťou. Potom počujeme všetkých možných odborníkov- teda aj kariérnych poradcov- ktorí hovoria o tom, že hospodárstvo potrebuje to či ono. Na mnohých ľudí to má ochromujúci účinok. Zabúda sa pri tom na to, že svet práce vykazuje nekonečný počet faziet.

Tu sa ukazuje, že rovnako ľuďom hľadajúci radu ako aj poradcom chýba skúsenosť so sociálnymi, ekologickými a kultúrnymi projektmi a s alternatívnymi formami hospodárstva. Toto poznanie je však veľmi nápomocné, keď ide o to odhaliť falošné presvedčenia a podporiť klientov, aby dokázali nájsť svoju cestu v džungli sveta práce aj mimo hlavné dopravné tepny.

 

 

Rozhovor s Thomasom Dienerom pre švajčiarsky denník  St.Galler TAGBLATT.

 

Protinávrh ku „každodennému šialenstvu sveta práce“.

 

Mladí ľudia by sa nemali pri voľbe svojho povolania prispôsobovať len normám a profilom povolaní, ale primárne sa zamerať na ich záľuby a vášne, radí  kariérny a projektový poradca Thomas Diener.

 

Pán Diener, ako ste vy prežívali prechod zo školských čias do pracovnej činnosti?

THOMAS DIENER: V 80 rokoch nevládol taký nedostatok pracovných ponúk, mal som teda možnosť voľby. Po trojročnom vzdelávaní v reklamnej agentúre som hľadal niečo iné a prisahal som si: Už nikdy viac nepracovať v kancelárii! Nasledovali moje vandrovnícke roky: Pracoval som v kultúrnom centre, opravoval a predával strojčeky na holenie, prebíjal som sa ako zamestnanec zásielkovej služby a účtovník, prechodne som žil v Alpách a skúšal som to aj ako maliar prírodných farieb a tesár. Až v 28 rokoch si skutočne položil otázku, čo chcem z môjho života spraviť. 

 

Rozhodli ste sa pre  vzdelanie divadelnej pedagogiky a psychoterapie. Bolo to rozumné rozhodnutie?  

(smeje sa) Vôbec som netušil, čo si s tým neskôr počnem. Už vtedy som sa nechal viesť mojimi záujmami a vedel som, že chcem tvorivo pracovať s ľuďmi. Fungovalo to celkom dobre. Rýchlo som sa osamostatnil a založil  firmu pre komunikáciu.  Ako vedúci „Účtovníctva pre alternatívne odvetvia“ som neustále prichádzal do kontaktu s ľuďmi, ktorí chceli pracovať v oblasti ekológie.  Tak sa to nejak vyvinulo, že som vybudoval burzu pracovných miest v oblasti ekológie a ponúkal čoraz viac kurzy.

 

Dnes je pre mnohých mladých ľudí veľkým problémom nájsť si prácu. Mali by sa všetci títo nezamestnaní osamostatniť?

Nie, to by bolo nezmyslelné požadovať, aby si každý absolvent školy či univerzity založil svoju vlastnú JA- firmu. Ale všetci sa môžu naučiť myslieť samostatnejšie. Kto si myslí, že sa hľadanie pracovných miest obmedzuje na to zhromaždiť  podľa možnosti čo najviac inzerátov a čakať na to, kým sa nejaký s požadovaných profilov bude kryť s vlastnými záujmami a schopnosťami, ten nebude v tomto veľmi úspešný. Oveľa väčší úspech zaisťuje to ísť k potencionálnym zamestnávateľom s vlastnými predstavami. Poviem vám jeden príklad: Nákupca, ktorý stratil svoje miesto u švajčiarskeho veľkoobchodu sa čudoval, že na poslednej klubovej dovolenke okrem jeho partnerky neboli žiadni Španieli. Obrátil sa na vedúceho marketingu a zistil, že sa firme ešte nepodarilo v Španielsku vybudovať vlastné zastúpenie. Španielsky fanúšik získal hneď termín na pohovor o prijatí. Takto môžu vznikať nové miesta, ktoré neboli nikdy vypísané.

 

Pekný príbeh, ale niesu to len prekvapujúce ojedinelé prípady? 

Nie, v žiadnom prípade, je množstvo takýchto príkladov. Bohužiaľ ešte stále vládne prelud, že len tí, ktorý preukazujú priamočiaru vzostupnú kariéru majú šancu na dôstojne zaplatené a zaujímavé činnosti.  Kliatba, ktorá visí nad mnohými mladými ľuďmi, hovorí:  „Je to teraz ťažšie, takže sa prispôsob!“ Viem z početných poradenských rozhovorov, že mnohí mladí dospelí trpia pod predstavou, že svet práce je  hotový  hodinový strojček a musia ako ozubené koliečka doňho presne pasovať. Toto je vážny omyl. Originalita je prinajmenšom rovnako dôležitá ako prispôsobenie.

 

Faktom však ostáva, že tí, ktorí sa nevedia dobre prispôsobiť, majú pri hľadaní práce problémy.

To súvisí s tým, že disciplína a prispôsobenie sú považované za kráľovskú cestu.  Kam to vedie, ukazuje veľký počet ochorení zo stresu. Viac než polovica zamestnaných ľudí, ktorí sa ku mne chodia poradiť majú problém s tým, že nevidia žiadne zmysluplné prepojenie medzi ich životom a prácou. Títo ľudia sa každé ráno preoblečú a vkĺznu do role, ktorú hrajú 8 hodín denne. Toto je každodenné šialenstvo nášho sveta práce. Mnohí z nás neboli nikdy povzbudení zvoliť si povolanie, ktoré zodpovedá ich  povahe.  Vôbec netušia, že práca môže energiu aj dávať, nielen spotrebúvať. Ale je dostatok príkladov ľudí, ktorí mali odvahu trvať na tom, že ich práca má byť zmysluplná a že súvisí s ich životom.    

 

Poznať vlastné záujmy a zosúladiť ich s požiadavkami trhu práce je pre absolventov škôl ťažká úloha...

V súčasnosti neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by mladým ľuďom umožňovala  z ohniska ich vášne vytvoriť vlastné povolanie. Považujem za rozhodne dôležité, aby sa mladí ľudia naučili rozvíjať svoje schopnosti  v línii ich záujmov.  To sa týka hlavne tých študentov či študentiek, ktorí sú považovaní zväčša za „problémových“.  Rebelujúci ľudia musia pochopiť najskôr zmysel, kým sa angažujú. Potom sa však učia s inteligenciou, srdcom a výdržou. Poslušní študenti a študentky sa naopak učia aj bez toho, aby videli zmysel. Donekonečna sa prispôsobujú.

 

Pre prvú skupinu ste vytvorili sieť a vzdelávaciu koncepciu „Navigácia v práci“. S akým cieľom? 

Naše posolstvo mladým ľuďom znie: Svet práce nieje taký statický, ako je predstavovaný; pre tých, ktorí poznajú svoje sny a sily, dokonca otvára fascinujúce perspektívy, pretože ešte nikdy nebolo toľko možností vytvoriť zo zmysluplnej činnosti aj zárobkovú, ako dnes. My, sieť pozostávajúca z profesionálov z oblastí koučingu, kariérneho poradenstva, vzdelávania a organizačného rozvoja chceme 1-3 ročné vzdelanie v navigácii v práci začať na budúci rok s približne 20 mladými ľuďmi. Prvý modul bude v znamení určenia svojej pozície a zároveň vytvárania kontaktov.  Kto chce zistiť, čo ho nadchýna, s čím je v rezonancii, musí vyjsť s tichej komôrky do sveta.  V druhej fáze keď sa vnútorný oheň rozhorí, môže potom rozvinúť svoje kľúčové kvalifikácie a sprevádzaný mentorom realizovať vlastné projekty.

 

Prevzaté zo stránky www.fairwork.com

Preložil Andrej Jeleník, august 2006