Amyne hyperpriestory:
Kreativita, vták raja a brána do paralelných svetov
Amy Mindell
Úvod
Som mŕtva alebo živá? Bdelá alebo spiaca? Deje sa to teraz alebo v minulosti? Som reinkarnáciou z minulej doby alebo je to reinkarnácia mňa. Takéto otázky ma zaujímali, keď som bola dieťaťom. Obzvlášť ma prenasledovali, keď som bola teenagerkou a všetko o svete prestalo dávať skutočne zmysel. Prečo nemôže svet jednoducho nachvíľu stáť v pokoji? Prečo nemôžu byť moje zážitky jednoduché a jasné?
Snažila som sa odsunúť tieto otázky nabok a jednoducho žiť môj život. Nebolo to to, čo robili všetci ostatní? Ľudia chodili do práce. Jazdili svojimi autami a robili biznis. Chodili do školy alebo do roboty, išli domov, jedli, išli spať a znovu vstali. Takže čo so mnou nebolo v poriadku? Prečo všetky tie nadbytočné nezmysly v mojej hlave? Prečo som nemohla byť obyčajné dieťa vyrastajúce bez všetkých týchto divných myšlienok?
Mnoho svetov kvantovej fyziky
Môžete si predstaviť úľavu, ktorú som cítila mnoho rokov neskôr, keď Arny začal hovoriť a učiť o koncepte paralelných svetov v kvantovej fyzike. Kvantová fyzika je tak vzdialená od môjho skromného vzdelania v tanci a divadle, ako je to len možné a musím sa priznať, že ma nadmieru vystrašila. Ale Arny ju vysvetlil v jednoducho pochopiteľných pojmoch, ktoré sa vzťahujú k našej psychológii a zážitkom. (Pozri Arnold Mindell’s Quantum Mind: The Edge Between Physics and Psychology, Portland, Oregon: Lao Tse Press, 2000). A keď začal rozprávať takýmto spôsobom o paralelných svetoch, bolo to, akoby mi konsenzuálna realita a moderné vedecké myslenie otvorili svoju náruč a povedali: „To o čom si premýšľala a čo si cítila je normálne. Toto sú veci, z ktorých je vesmír vlastne vytvorený!“ Predstavte si to! Moderná kvantová fyzika sa stala skôr spojencom než obávanou vedou, ktorú by som nikdy nepochopila!
Odkazujúc na slávny „kolaps vlnovej funkcie“ v kvantovej fyzike, v ktorej niečo existuje v mnohých stavoch, ale potom kolabuje do jedného, keď je to spozorované, Irwin Schrödinger, jeden z otcov kvantovej mechaniky, zrejme zápasil s myseľ mätúcou myšlienkou, že jeho mačka by mohla byť živá a zároveň aj mŕtva, kým nieje pozorovaná. Chápem to, Irvin! Hugh Everett interpretoval kolaps vlnovej funkcie pomocou jeho teórie mnohých svetov, v ktorej predpokladá, že tieto paralelné svety v skutočnosti nekolabujú, ale že prejdete, alebo sa podieľate na jednom zo stavov, kým ostatné pokračujú súčasne v existencii inde.
Arny túto ideu „viacerých svetov“ vysvetlil v bežných pojmoch hovoriac, že keď sa na niečo zameriame, vidíme toho najpravdepodobnejší stav, ten, ktorý zapadá do našej kultúry a konsenzuálnej reality. Ale v každom zážitku je aj množstvo iných zážitkov čakajúcich v zálohe, no v Arnyho interpretácii si vyberáme jeden a marginalizujeme ostatné. Jednoducho povedané, v momente, kedy sme nazvali niečo „a“ alebo „b“ sme marginalizovali všetky jeho ostatné možné stavy (c, d, e atď.). To neznamená, že tie ostatné stavy neexistujú, znamená to len, že sa na ne nezameriavame. Inak povedané, sme živí a zároveň aj mŕtvi, bdelí aj spiaci! Potrebujeme druhú pozornosť, ako ju popísal šaman Don Juan z kmeňa Jaqui (Pozri Carlos Castaneda’s Journey to Ixtlan. London: Penguin, 1974 a The Teachings of Don Juan: A Yaqui Way of Knowledge. London: Penguin, 1970), aby sme zastavili náš každodenný život a boli schopní zamerať sa a otvoriť množstvu paralelných svetov.
Kráčame paralelnými svetmi
V každom prípade, zrazu som začala vnímať konsenzuálnu realitu, akoby to bol zavretý vejár, ktorý keď sa otvorí a rozprestrie, odhalí vrstvy a vrstvy paralelných svetov, ktoré tu vždy boli, ale nevidené. Bolo to, akoby tu všade okolo boli tisícky hravých elfov a ja som sa s nimi všetkými teraz išla stretnúť! Samozrejme, myšlienka paralelných svetov je dôležitá pre procesovú prácu ako celok. Koncept procesovej štruktúry odhaľuje, že mám primárny proces, s ktorým sa identifikujem a sekundárny proces, ktorý ide za túto identitu. Idea dvojitých signálov odhaľuje, že môžem mať len jeden telesný signál, ktorý sa vzťahuje k mojej identite a súčasne iný, oddelený signál, ktorý sa vzťahuje k môjmu nepoznanému, sekundárnemu procesu. Dvojité signály sú prirodzeným fenoménom. Je tu vždy niečo, čo je bližšie našej momentálnej identite a súčasne snový proces, ktorý je vzdialenejší od našej identity a ktorý sa vyjadruje cez inkongruentné, nekompletné telesné signály a zážitky. V skutočnosti sme my všetci chodiace paralelné svety! Normálne sa snažíme prinútiť naše osobnosti, aby sa identifikovali a jednali, akoby boli jedna jediná bytosť. To je fajn, ale obyčajne to robíme za cenu marginalizovania všetkých našich ostatných zážitkov, ktoré nesledujú naše primárne identity. Pre mňa predstava paralelných svetov pridala šľahačku na tortu.... alebo sú to torty, rozmanité cestoviny a tortám podobné svety?
Kreativita ako brána do paralelných svetov
Ako dieťa som hrala na gitaru a klavír, spievala piesne a tancovala, vyrábala množstvo zvláštnych vecí a čoraz viac som išla hlbšie a hlbšie do iných svetov. Teraz som si uvedomila, že som sa dotýkala paralelných svetov, ktoré boli všetky súčasne prítomné, ale marginalizované v mojom každodennom živote. Keď som išla do školy, išla som do školy. Keď som spievala, spievala som. V skutočnosti moja rodina nikdy nechápala prečo, prečo som zavrela dvere na mojej izbe vždy, keď som hrala na gitare a spievala. Odišla som do iného vesmíru, ktorý nezapadal do reality mimo stien mojej izby. Spomínam si na pieseň, ktorú som napísala pár rokov dozadu. Prišla ku mne jedného dňa, keď som ovládala bábkovú figúrku, ktorú mi dal Arny ako darček. Je to detská pieseň a teraz si uvedomujem, že je vlastne o paralelných svetoch: svetoch bábiky, bábkara a sna, ktorý hýbe s oboma. Tu je pár z jej slov:
|
a som tu, aby som robil šou
Som ten, ktorý robí tie tance
a ten ktorý ma rozhýbe
Neviditeľný dirigent ťahá za moje povrázky
Som to ja alebo je to To, čo spôsobuje,
že robím tie bláznivé veci?!
... Tak vidíš, že sme všetky veci v jednej,
a že to je skutočne veľká zábava!
Nie sme to, čo sa zdáme byť,
Sme spojení do jedného tímu,
Sme bábka, bábkar a sen
Teraz si už uvedomujem, že podľa mňa kreatívny proces veľmi závisí na bráne do paralelných svetov. Ak som schopná prejsť cez túto bránu (a často je to dosť ťažký zápas), viem, že tam na mňa čaká nesmierne množstvo energie a kreatívneho potenciálu. Schopnosť chopiť sa množstva svetov a ich potenciálne protikladnej podstaty, ´a la Schrödingerovej mačky rozpoznalo množstvo výskumníkov ako hlavný kľúč ku kreativite a objavovaniu nových vhľadov. Napríklad, tento postoj prispel k objavu Nielsa Bohra o „princípe komplementarity“, ktorý hovorí, že svetlo môžeme chápať ako časticu a zároveň ako vlnu, a k niektorým s originálnych vhľadov takých umelcov a hudobníkov, akými boli van Gogh, Picasso a Mozart (Pozri Michael Michalko’s, Cracking Creativity: The Secrets of Creative Genius, Berkeley, California: Ten Speed Press, 2001, p.183.).
Schopnosť otvoriť sa paralelným svetom bola tiež zásadná pre moju prácu terapeutky. Najrannejší sen, na aký si viem spomenúť, keď som sa začala zaujímať o psychológiu bol o skupine šamanov tancujúcich na vrcholku hory a odvtedy som si uvedomila, že moja cesta terapeutky sa týka jednania s konsenzuálnou realitou rovnako ako aj otvorenia sa paralelným svetom s mojimi klientmi. To pre mňa robí terapiu veľmi kreatívnym procesom. Všímam si, že keď sa ako terapeutka stávam príliš obyčajnou, príliš zaseknutou v jednom svete, necítim sa dobre; niečo chýba a moja práca stráca tvorivú iskru.
Zažila som paralelné svety počas množstva mojich rozjímaní. Spomínam si na jeden večer pár rokov dozadu, keď som práve začala komponovať hudbu. (Pozri Lane Arye’s, Unintentional Music: Releasing your Deepest Creativity, Charlottesville, N.C.: Hampton Roads, 2002 pre viac informácií o Procesovej práci, kreativite, hudbe a využívaní chýb ako ciest k tvorivému procesu. Pozri tiež článok Maurice Shaw "The Music that Dreamed me Today," The Journal of Process Oriented Psychology, Spring/Summer 2001 o hudbe a Procesovej práci a článok Jan Dworkin "The Daemon Creativity: My 800 Year Old Soul," o kreatívnom procese v Journal of Process Oriented Psychology, Portland, OR: Lao Tse Press, Winter 1994-95). Bola som frustrovaná a chcela som napísať pieseň, ale jednoducho to zo mňa nešlo. Pomyslela som si „Priala by som si, aby som mohla napísať pieseň, ktorá by znela ako spev Joan Baezovej v synagóge alebo kostole!“
Spomenula som to Arnymu a on povzbudivo povedal, „ Prečo neskúsime počúvať jej spev v tom kostole a jednoducho si všímať, čo sa stane?“. Ihneď som začala počúvať „jej“ bzučanie melódie, a onedlho bola na svete moja inštrumentálna pieseň Zvuky starého sveta. Až teraz si uvedomujem, že už to, že som len povedala „Priala by som si, aby som mohla...“ bolo už paralelným svetom, do ktorého som mohla vstúpiť.
Zvuky starého sveta
Pri inej príležitosti som sa cítila trochu zaseknutá a skleslá. Nechala som sa týmto pocitom unášať a cítila som sa, akoby som sa rozkladala a umierala, opúšťajúc to, kým som. Ako som išla hlbšie, v samotnom jadre alebo esencii tohto zážitku bol pocit úplnej slobody v svete, v ktorom nebol žiaden čas, nekonečný priestor a žiadne fyzické hranice. V tom momente, keď som sa dotkla tej esencie som cítila príval kreatívnej energie a z tohto zážitku vznikla moja pieseň Sedieť v dažďovom sude.
Niektoré z mojich
bábik
Sedím v dažďovom sude
A počúvam príboj
Už som sa začala rozpadať
Snívam o momente
Keď sa zmením na prach
A úspechy či zlyhania zmiznú
Ako dlho to bude trvať, kým zomriem?
Ako rastlina, ktorá pomaly vädne
Kedysi som bola na nebi veľkou nádherou
Ale teraz sa strácam a rozpúšťam v zemi
Bez akéhokoľvek zvuku
Toto bol začiatok veľmi „uzemnenej“ periódy v mojom živote! Niekedy sa brána do iného sveta objaví, keď sa hrám a tvorím s látkou a šnúrami. Namiesto toho, aby som ostala len s jednou ideou toho, čo chcem spraviť, dovolím si meniť smer môjho vedomého plánu a všímam si mihotavé obrazy, ktoré vyvstanú z látky alebo formy, ktorá chce byť vyplnená. Z tohto procesu vznikli neobvyklé tkané papierové košíky, socha zelenej dámy, ktorá sa stala mojou učiteľkou o prírode a celý zástup zvláštnych a nemotorných bábik.
|
Amyn obrázok snového tela, 1986
Cesty ku kreativite a paralelným svetom
Sú obdobia, kedy našou vedomou vôľou nečakane prerazia návaly kreativity a predstavia nám svoje ovocie. A inokedy môžeme použiť akúkoľvek z množstva metód, aby sme vstúpili do našich kreatívnych procesov. Pre mňa procesová práca poskytuje celý repertoár pre túto cestu. Ako študujem môj proces práve teraz, všimla som si dve osobitné cesty, ktoré mi pomohli otvoriť bránu k paralelným svetom a ich kreatívnej úrode.
1. Paralelné cesty: V tomto prístupe začnete chôdzou po jednej ceste a potom si uvedomíte, že hneď vedľa vašej vedie ďalšia cesta. Potom vystúpite z vašej pôvodnej cesty a skúmate túto druhú paralelnú cestu. Napadlo ma pár metód k tomuto prístupu:
|
Objatie dvojitého signálu
Počúvajte minulosť aj budúcnosť: Kým hovoríte, počúvajte, ako používate minulý a budúci čas, alebo predstavy „čo by mohlo byť“ a choďte do nich hlbšie. Sú bránou do iných svetov. (Pozri Arnyho Dreammaker’s Apprentice: The Psychological and Spiritual Interpretation of Dreams, Hampton Roads, Charlottesville, NC, 2001, na objavenie toho, čo on nazýva „snové dvere“ do snového procesu počúvaním spôsobu, ako hovoríme). Toto bol spôsob, akým som našla moju pieseň Zvuky starého sveta.
Všímajte si mihotavé pocity: Porozmýšľajte o vašej vedomej identite a problémoch. Potom relaxujte a nechajte vašu myseľ a oči, aby sa dostali do mierne zahmleného a nejasného stavu, potom sa obzrite dookola a všímajte si niečo, čo rýchlo upúta vašu pozornosť, ako farba, tvar, záblesk svetla, trhlina v stene. Potom nechajte tú vec, ktorá upútala vašu pozornosť viac sa odhaliť a vyjadriť. (Pozri Arnyho Dreaming While Awake: Techniques for 24 Hour Lucid Dreaming, Hampton Roads, Charlottesville, N.C., 2001, pre viac informácií o týchto upútavajúcich, flirtujúcich mihotavých zážitkoch.) Toto je metóda, ktorú som spomenula, keď som pracovala s tkaninou a šnúrou.
Trhlina v stene
Meňte kanály a modality: Všimnite si, v ktorom ste kanáli a potom pokračujte s rovnakým zážitkom, ale zmeňte kanál. Toto je metóda, ktorú som používala v mojej choreografii, keď som počula hudbu a potom ju videla v predstavách v tanečnej forme. Môžete tiež meniť „modality“. Napríklad, niekedy som vytvorila pieseň na klavíri a potom som si predstavila, ako by znela, keby sa zahrala na husliach alebo trúbke, alebo by ju spieval medveď!
Medveď a klavír
2. Svety v svetoch: Iný prístup zahŕňa všimnúť si svoju momentálnu identitu alebo náladu a potom ísť hlbšie do nej za účelom objavenia paralelného sveta, ktorý leží skrytý v nej. Tento spôsob má tú výhodu, že nemusíte spraviť veľa, aby ste s ním začali! Jednoducho začnete s náladou, v ktorej ste! Tu je pár metód, ktoré vyvstali z mojich a Arnyho nedávnych seminárov:
Nájdite semienko alebo esenciu momentálnej nálady. Všímajte si/pociťujte vašu momentálnu náladu a zatiaľ čo ju cítite, spravte pohyb, ktorý jej zodpovedá. Potom spravte tento pohyb o niečo menej, zatiaľ čo ju cítite rovnakou intenzitou a spýtajte sa, „Čo je semienkom alebo koreňom tohto zážitku, kým sa stal takým silným? Čo je jeho samotným jadrom?“ Ak s touto esenciou zostanete, objavíte, že je to miesto plné spontánneho kreatívneho potenciálu. (Pozri Arnyho Dreaming While Awake: Techniques for 24 Hour Lucid Dreaming, Hampton Roads, Charlottesville, N.C., 2001, pre viac informácií o týchto upútavajúcich, flirtujúcich mihotavých zážitkoch.) Táto metóda ma priviedla k piesni Sedieť v dažďovom sude.
|
Tancujúca nota
Úrovne paralelných svetov
Vo vyššie popísaných metódach sú naznačené rôzne úrovne zážitkov. Arny vytvoril mapu pre tieto úrovne, ktoré sú si navzájom paralelnými svetmi. Jedna úroveň sa nazýva Konsenzuálna realita, ktorá zahŕňa činy v každodennom svete. Pod ňou je nekonsenzuálna ríša (znamenajúc, že na zážitkoch v nej sa nezhodneme v konsenzuálnej realite), nazývaná Snová krajina. Toto je oblasť, ktorá zahŕňa také veci ako sú naše snové obrazy a figúry, nekonsenzuálne telesné zážitky, správy s dvojitých signálov, vyšších tónov, budúcnosti, minulosti atď.
A potom je tu iná nekonsenzuálna úroveň nazývaná Esencia. Toto je nedualistická úroveň, v ktorej je pocit jednoty. Z tejto úrovne sa vynárajú snová krajina a konsenzuálna realita. Na tejto úrovni nájdeme zárodočné alebo počiatočné zážitky, predtým, ako sa objavia v materiálnej forme. Keď sa esencia začne vyjadrovať, všímame si ju ako mihotavé zážitky, ktoré sú rýchle a nepatrné, jemné tendencie alebo „flirty“. Keď sú ďalej odhalené, vyjadrujú sa v snových obrazoch a nekonsenzuálnych telesných pocitoch a napokon sa objavia vo veciach každodennej konsenzuálnej reality.
Úroveň esencie je podobná „Sneniu“ Astrálskych Aboriginov, ktorí hovoria, že materiálny svet pochádza zo Snenia. Je tiež blízka konceptu kvantovej vlnovej funkcie vo fyzike, ktorý popisuje základnú úroveň hmoty. A v Taoizme, by sa úroveň esencie nazývala „Tao, ktoré je nepomenovateľné“. Semienko kreatívnej energie môžeme vnímať ako tok energie, ktorá planie z úrovne esencie do rôznych iných úrovní. Aby sme sa dostali do kontaktu s týmto kreatívnym tokom, môžeme začať v ktoromkoľvek bode. Tým, že pôjdeme hlbšie do našej konsenzuálnej nálady môžeme objaviť svety v svetoch. Všímanie si dvojitých signálov a telesných zážitkov nám môže pomôcť vstúpiť do paralelných vesmírov. Skontaktovaním sa s úrovňou esencie si môžeme všimnúť, ako vytvára mihotavé, flirtujúce zážitky a je matkou všetkých ostatných zážitkov.
Hyperpriestory
Umenie pohybovania sa z jedného paralelného sveta do iného a objavovanie kreativity v nich je analogické ku konceptu hyperpriestorov vo fyzike. Povedané veľmi jednoducho a v termínoch laika, ak nieste schopní rozviazať uzol v jednej dimenzii, teda ak ste zaseknutí a blokovaní v jednej dimenzii, môžete tento uzol alebo problém rozviazať pridaním ďalších dimenzií alebo toho, čo sa nazýva hyperpriestory ( Pre viac informácií o hyperpriestoroch vo fyzike pozri Arnyho Quantum Mind).
Dve dimenzie Tri dimenzie
Ak máte problém v troch dimenziách, pridajte štvrtú. Psychologicky, ak ideme hlbšie do našej konsenzuálnej nálady alebo prejdeme na paralelnú cestu, získavame prístup k hyperpriestoru, ktorý má vlastné vnímanie priestoru a času, obsahujúc riešenia a kreatívny potenciál. Sú nespočetné príbehy o vedcoch a umelcoch, ktorí sú zaseknutí s problémom, idú spať a potom v sne sa im objaví riešenie! V skutočnosti je jednoduché relaxovanie a uvoľnenie mysle (vyššie spomenuté pod „Všímajte si mihotavé pocity“) jednou z najužitočnejších metód na prechod do hyperpriestoru. Každodenná myseľ ide nachvíľu bokom a uvoľní priestor, takže sa môže objaviť niečo nové.
Čo je na tom procese prechodu do hyperpriestoru kreatívne? Verím, že to súvisí s dvoma vecami. Po prvé, prichádzame do kontaktu s tokom plodivej energie, ktorá sa zdala byť statickou z nášho stavu vedomia „jedného sveta“. To je Arnyho originálna myšlienka procesu, ktorý je dynamickou energiou skrytou v zdanlivo statických zážitkoch. A po druhé, ak tak robíme, získavame prístup k inému svetu, hyperpriestoru, plnému vlastných konceptov, pocitov a obrazov, s ktorými sme predtým nemali kontakt.
|
Hyperpriestor
Pre mňa je jednou z najkreatívnejších súčastí prechádzania do hyperpriestoru to, že len čo som získala novú informáciu, prinesiem túto informáciu späť do môjho každodenného života v nejakej tvorivej podobe. Keď sa toto stane, som v kontakte s novými myšlienkami, zvukmi, pohybmi alebo obrazmi, ktoré obohatia môj bežný život. Sú však obdobia, keď kreatívny čin ostáva formálne v ríši hyperpriestoru. Pre mnohých umelcov je toto posvätný zážitok, ktorý by sa mal nechať tak ako je. Prechod do paralelného sveta a následné zážitky sú nadmieru dôležité. V každom prípade, kreatívny proces nás vedie, do akej miery chce byť odhalený.
Vták raja
Na záver by som chcela spomenúť niečo, čo ma trápilo a nad čím som sa zamýšľala roky. Zdalo by sa, že je to jednoduchá vec ísť z jedného sveta do druhého, prejsť do hyperpriestoru. Ale najprekvapujúcejšou vecou na paralelných svetoch je z vlastnej skúsenosti to, že keď som trvalo zablokovaná v mojej každodennej mysli, je tu pre mňa definitívne len jeden svet, svet konsenzuálnej reality! Z tejto perspektívy všetko ostatné alebo neexistuje, alebo je nemožné to dosiahnuť. V tejto nálade sa cítim zmrazená v mojom konsenzuálnom svete. A ak sa aj začne vynárať paralelný svet, alebo sa ho zbavím a zostanem s prevahou môjho súčasného stavu, alebo cítim, že stojím na hranici širokej priepasti, ktorú je úplne nemožné prekročiť. Vzdialenosť sa zdá byť nesmierna. Prejdem k jednej z mojich vlastných piesní, mini opery s názvom Pán temnoty, aby som našla nejakú radu.
Pán temnoty
V tejto opere žena, ktorá bola uväznená a spútaná do neko-
nečného biedneho vzťahu s odporným kritikom (pánom temnôt),
spieva o jej túžbe po inom svete, ktorý nieje schopná nájsť:
Prečo musím čakať v chlade?
Snívajúc si svoj deň?
Kde je krajina, ktorú poznám?
Och, tak vzdialená?
Pre ňu je táto iná krajina akosi známa, akoby bola jej domovom, ale cíti, akoby bola v inej zemi, ktorá je veľmi vzdialená a nedosiahnuteľná. Ten paradox pre mňa je, že z odlišného podhľadu sú paralelné svety vzdialené skutočne akoby len o nádych. Všetko, čo stačí na prechod do druhých svetov je všimnúť si mihotavé vízie, zvuky či pohyby a nechať ich odhaliť sa. Nezaberá to takmer žiadnu energiu. Ale s pohľadu konsenzuálnej reality sa to zdá byť prakticky nemožné! Každý svet má svoju perspektívu a rozdiel medzi miliónom míľ a jednoduchým nádychom ma vždy vyvádzal z miery. Ako som s tým zaobchádzala? Nie som si istá. Niekedy som si sadla na kraj niečoho nového a cítila som, že je to jednoducho príliš vzdialené, aby som to dosiahla a inokedy som jednoducho zmenila moju pozornosť a vo chvíli som sa ocitla v novom svete.
Možno Pán temnôt môže poskytnúť zopár rád k tejto zložitosti. Tu prichádza k žene Vták raja a učí ju aj Kritika lietať a prechádzať svetmi. Robí všetko takým jednoduchým, tým že postavy navádza, aby si jednoducho všímali mihotavé dojmy. Spieva:
Tak poďte do mojej nádhernej miestnosti
Pozrite sa na všetky tie drahokamy, ktoré žiaria
Nemrhajte svoj čas, už je neskoro
Poďte a pripojte sa k tomu snu!
Zdá sa, že vták hovorí, že netreba veľa energie, len si všímajte tie zážitky, ktoré flirtujú s vašim uvedomením (drahokamy), vstúpte do nich a budete volní! V tejto piesni sa postavy začnú zaujímať o to, čo vták hovorí a napokon im vták raja obom pomôže vystúpiť z konfliktu, ktorý ich ovládal, a odísť do nového sveta:
Tak odleťte do raja
Myslite na krásu, ktorá vás čaká
Rozprestrite krídla a nechajte ich plachtiť
Až do konca času
V závere vták spieva o jemnej trhline medzi paralelnými svetmi:
Tak budeme plachtiť medzi paralelnými svetmi
Nachádzajúc našu vieru a náš strach
Žiaden pohľad späť, našli sme dvere
A budeme čakať a pozerať na to, čo sa má stať
Trhlina medzi svetmi
Kto je ten vták? Myslím, že je to tá časť nás, ktorá je oboznámená s mapou medzi množstvom našich svetov. Je to tá láskyplná podstata nášho metakomunikátora, tá časť, ktorá si môže vytvoriť nadhľad a všímať si všetky aspekty našich zážitkov. To je tá časť, ktorá je fluidná a môže podporiť našu plnosť, ktorá vie byť realistická a ktorá vie aj snívať. Ona je milencom našich konsenzuálnych myslí a tiež tá, ktorá prijíma multidimenzionálnu podstatu toho, kým sme. Je to pocit k našim zážitkom, skôr metazručnosť ako špecifická schopnosť. Ako ju nájdeme? Každý má svoj vlastný spôsob. Priala by som si, aby som mala na to recept! Možno odpoveď príde v ďalšom sne alebo piesni! Alebo je to paralelný svet, čo sa práve vynára?
sprav rýchlu kresbu.
Urob to, teraz!